Raz sa mi napríklad stalo, že som potreboval kúpiť elektrický ohrievač. Bolo to celkom súrne. Na moje veľké potešenie som našiel presne to, čo som hľadal a aj cena bola prijateľná. Prišiel som k samoobslužnej pokladni, nablokoval radiátor, no nejako to nešlo. Tak som zavolal pani predavačku, ktorá s ním začala behať po celom obchodnom dome. počkal som si na ňu dobrých tridsať minút. Prišla ku mne a oznámila mi, že si to mám ísť vyriešiť na informácie. Niečo ako „prepáčte, že ste toľko čakali“, to by som chcel asi už veľa však?
Prišiel som na informácie, kde mi slečna za počítačom oznámila, že tovar nemajú nahodený, takže mi ho nepredajú. Pri tomto „ozname“, sa na mňa ani nepozrela. Ospravedlnenie, alebo len minimum slušnosti. Nič z toho sa neudialo. Keď som sa jej dovoliť opýtať, čo mám robiť, keďže ho potrebujem chcem zaňho zaplatiť mojimi peniazmi a našiel som ho na predajni, zopakovala len to, čo som už vedel. Tak som ju poprosil, aby mi zavolala vedenie. Začala sa smiať, že to nevyrieši ani vedenie. Ja som ich ale nechcel prosiť o to, aby mi láskavo predali ich tovar, ale sťažovať sa. Ako na danú situáciu, tak na pani predavačku a dotyčnú slečnu.
Po niekoľkých minútach prišiel podobne znudený pán, ktorý mi bez mihnutia oka oznámil, že si mám nájsť adresu na ich obchod a podať písomnú žiadosť. Bez všetkého sa otočil a odišiel. Ja som to veru nenechal len tak, adresu si našiel a oficiálnu sťažnosť napísal. Na tú totiž každý obchodný reťazec musí reagovať. Ak sa s podobnou situáciou stretnete aj vy, ozvite sa! Neodíďte so sklopenými ušami, pretože takto sa nikdy nič nezmení. No a nezabúdajte na to, že v obchode sme zákazníkmi my !